"Dočasný" pobyt vojsk sa natiahol na takmer 23 rokov. Ukončila ho
až medzištátna zmluva o odchode sovietskych vojsk z ČSSR, ktorú
podpísali v Moskve 26. februára 1990 ministri zahraničných vecí obidvoch
krajín Jiří Dienstbier a Eduard Ševardnadze. Prvá etapa odsunu sa
skončila pred tridsiatimi rokmi - 31. mája 1990.
Ešte tesne pred podpisom zmluvy sovietsky líder Michail Gorbačov 2.
februára 1990 československému prezidentovi Václavovi Havlovi napísal:
"Som presvedčený, že medzi nami nie sú rozdiely v pochopení toho, že
sovietske vojská sa musia úplne stiahnuť z Československa v najkratších
možných termínoch. Chcel by som Vás so všetkou vážnosťou ubezpečiť, že
sovietska strana nemá v úmysle naťahovať riešenie otázky ich
stiahnutia."
Onedlho sa už obidvaja najvyšší predstavitelia zúčastnili 26. februára
1990 v moskovskom Kremli na podpísaní zmluvy, ktorá de facto ukončila
okupáciu Československa sovietskymi vojskami. "Tento deň považujem za neobyčajne úspešný," vyhlásil po podpise zmluvy Václav Havel.
Obidve strany sa dohodli na postupnom, etapovitom odchode sovietskych
vojsk z územia Československa, pričom prvá etapa sa mala skončiť do 31.
mája 1990 a posledná – tretia do 30. júna 1991. Harmonogram bol
dodržaný.
V prvej etape od 26. februára do 31. mája 1990 došlo k odsunu 25.800
sovietskych vojakov, a to tankovej divízie z Bruntálu, motostreleckej
divízie z Vysokého Mýta a raketových brigád z Turnova a Hvězdova.
Keď sa koncom februára 1990 sťahovanie začalo, v Československu sa
nachádzalo celkove 73.500 sovietskych vojakov, ktorí boli rozmiestnení
v 83 posádkach.
Najznámejšími sovietskymi vojenskými posádkami na území Slovenska boli
Sliač, Zvolen a výcvikový priestor Lešť. Vo Zvolene sídlila
motostrelecká gardová divízia s vyše 12.000 vojakmi a v Sliači bol
rozmiestnený zmiešaný vrtuľníkový pluk.
Poslední sovietski vojaci - príslušníci delostreleckého pluku, ktorý bol
dislokovaný v Rožňave - odišli zo Slovenska 22. decembra 1990.
Počas 16 mesiacov odišlo z územia Československa celkove 73.500
sovietskych dôstojníkov a vojakov, takmer 40.000 rodinných príslušníkov,
1220 tankov, 2505 bojových vozidiel pechoty, 103 lietadiel a 173
vrtuľníkov. Pri odsune sa použilo 825 vlakov, v rámci cestnej dopravy sa
presunulo v 27 kolónach 1709 vozidiel, pričom letecká doprava
zahrňovala celkove 15 preletov.
"Je to niečo, čomu by sme pred dvoma rokmi asi ťažko verili. Išlo to rýchlo," poznamenal vtedy predseda parlamentnej komisie pre odsun sovietskych vojsk z Československa Michael Kocáb.
Posledný transport bol vypravený 19. júna 1991 z vojenského priestoru
Milovice, ktorý o dva dni neskôr, teda 21. júna, prekročil východnú
hranicu Slovenska.
Proces odchodu sovietskych okupačných vojsk bol formálne ukončený
podpisom Protokolu o ukončení odsunu 25. júna 1991 a o dva dni neskôr
opustil naše územie aj posledný zástupca sovietskej armády.
V Československom rozhlase 27. júna 1991 zaznelo: "Sovietsky generál
Eduard Vorobjov, zmocnenec pre odsun sovietskych vojsk z Československa,
odletel dnes z vojenského letiska Praha-Kbely do Kyjeva. Bol posledným
veliteľom viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych
vojsk umiestnených u nás od 21. augusta 1968."
V nedeľu 30. júna 1991 sa na oslavu odchodu sovietskych vojsk rozozvučali po celom Československu sirény a zvony.